Praha
Moje prvý krát!
Samozrejme cestovala som už skoro všade ale vždy tam bol niekto z rodiny, priateľov alebo učiteľov čo držali nadomnou ochrannú ruku. To sa potom človeku aj ľahšie dýcha keď vie, že nie je až tak zodpovedný sám za seba.
Štartovala som v nedeľu ráno. Veci, dokonca aj plyšový pes Wendy, boli pobalené v kufri. Otec mi ešte ráno dával do ruky slzný sprej.
-Daj si dole tú cenovku keď budeš na niekoho striehať.
Ako by to tomu útočníkovi nebolo jedno.
-Naučím ťa zopár obranných chvatov?
Ponúkol sa otec v rýchlosti. Zdvorilo som odmietla. Veď on sa chudák v živote s nikým nebil. Prešli sme na vlakovú stanicu. O chcvíľu prišla moja najlepšia kamoška aj s mamou. Bolo to od nich milé. Mala som taký malý rozlúčkový sprievod. Možno sa chceli naozaj presvedčiť či odchádzam. Naši vyzerali v pohode ale keď ma obýmali na rozlúčku bolo vidno, že by si ma radšej nechali doma. Neskoro!
Nasadla som do kupé vedľa dvoch novozámčanov. Ak by náhodou čítali tento blog chcem im ešte raz vrúcne poďakovať. Za čo??? Za pokec počas dlhej cesty, za pomoc pri zorientovaní sa v Prahe hlavnej stanici a, že ma odviedli rovno na metro a nikde som sa v prvý deň nestratila. Ďakujem. Boli zlatý.
Ani cesta do hotela nebola taká drastická ako som si predstavovalala. Hotel Pankrác bola malá, nízkopodlažná budova uprostred Prahy 4. Celkom pekné prostredie. Ubytovala som sa. Mojim veľkým prekvapením boli tri postele namiesto jednej. Hneď som sa na všetky zvalila a až potom si všimla veľký nápis ZA KAŽDÚ POUŽITÚ POSTEĽ (vrátane objednanej) príplatok 200kč. Veľmi rýchlo som to upratala zase naspäť.
Moja prvá Pražská prechádzka viedla do obchodného domu Arkády. Prvé peniaze padli na večeru. Bageta a domáci ľadový čaj. (od nedele som stále jedla na večeru bagetu, zachutil mi ten ľadový čaj)
V pondelok som si konečne uvedomila, že som v Prahe. Ja, sama v Prahe. To ma mierne nakoplo a plná nervou som napochodovala do školy. Opisi školy zámerne vynechám. Zámerne vynechám aj veci čo si moja myseš výlučne necháva pre seba. Sory! :P Mala som to šťastie, že som natrafila na milú slečnu čo taktiež túži venovať poobedia pamiatkam a pražskej kultúre. Bola hrozne milá a zhovorčivá, čo sa mne samozrejme páčilo. Hneď v prvý deň sme pozreli Karlov most, Prašnú bránu. Orloj. Dokonca sme na orloj vyliezli aj hore. Krásny výhľad na celú Prahu. To oddelenie starého a nového mesta bolo neskutnočné a diametrálne rozličné. Degustovali sme indickú kuchyňu. Za dubrú cenu kopa cudzokrajného jedla. Niečo štípalo a niečo zase nie. Veľmi rada by som vedela, čo som to vlastne jedla aj keď to je asi jedno pretože to bolo dobré.
Utorok sme prešli hradné záhrady. Dokonale upravené a udržiavané. Prechádzali sa po nich hradné stráže navlečené v modrých vojenských uniformách. Prešli sme si Chrám sv. Víta. A už konečne viem, prečo je považovaná za jednu z najväčších gotických stavieb. Je to obrovské. Krásne. Najviac ma zaujali farebé okná na ktorých boli znázornené nielen výjavy z biblie ale zo života. Veľký baldachýn zo sochami anjelov v ľudsek veľkosti vznášajúci sa nad oblohou. Zo stropu sa k návšetvíkom sklánali sochy dvoch žobrákov. nechýbala ani pieta.
ďalšia na rade bola budova prežskej defenestrácie. Teda pre laikov. Budova kde vyhodili z okna politikov. Ono by sa to možno zišlo aj teraz občas. No a potom zlatá ulička. Tú sme stíhali len tak tak. Pán v sivom obleku už za nami zavieral. Hnal nás k východu akurát, že tam žiadny východ nebol a my boli donútené chaosiť a hladať kade von. Našli sme.
(pokračovanie nabudúce dnes sa mi už nechce )
