Nemôžem nespomenúť moju drahú kamarátku Monču. Lepšie číslo som jakživ nevidela a preto vám doprajem pár jej heftou. Je to najúžasnejší človek akého poznám má tak silný optimizmus, že dokáže rozosmiať niekolko rokov mŕtvu mŕtvolu. :D
Monča: ,,Je čas urobiť niečo prevratné, idem si vybaliť stravu z nedele." (Bola streda)
Monča: ,,Idem upratovať. (presunie sa ku mne na postel) Tak nie idem smetiť k tebe.
Ležíme večer v posteli a len tak ma napadne sa spýtať.
Ja: Monča aký nápoj by si podávala na pikniku?
Monča: Minerálku, tá je lacná."
Ja: Ale kebyže chceš niečo špeciálne?"
Nastala chvíľa ticha a potom dodala úplne seriózne vážne Monča: ,,ropu?"
Cesta na intrák:
Ideme v Leviciach, uličkou malých domčekou. Rozprávame sa o nedôležitých veciach ktoré sa v našom veku zdajú smrteľne dôležité a zábavné. Keď tu zrazu pozriem do okna ružového domčeka a rozkričím sa ako ešte nikdy.
-Ježibaba!
Stojím na mieste a kričím. Stará pani, dávno po osemdesiatke sa na mňa udivene pozerá. Kika, sa skoro ide pocikať od smiechu, tak isto aj mestský policajti stojaci neďaleko. starým, ľuďom by mali zakázať vykúkať z okna, obzvlášť keď majú byty pri chodníkoch. Môžu tak vážne poškodiť zdravie sebe aj ostatným :D .
