Za Shakespearom
9.Júl roku 2013
15:19 Štart EC smer Bratislava. Asi prvý krát ten hlúpi medzištátny vlak nemešká. Ak by sa to dalo nejako zdokumentovať fotkou urobili by sme to. Nedalo, píšem to teda aspoň teraz. Nemeškal. Čo nám bolo hneď divné. Miesta sme našli tiež celkom rýchlo, čo bolo ešte divnejšie. Sedeli sme s takými milími mladými mužmi. Jeden príšerne smrdel a druhý bol teplom akosi rozrušený viac než obyčajne. Neustále sa ovieval, vstával, otváral okná a znova ich zavieral. Prisľúbená klimatizácia nefungovala.
Po štyridsiatich piatich minútach, mierne opečené sme vyšli na Bratslavskej hlavnej stanici. Na teplomeri blikalo 31 stupňov. Čuduj sa svete bolo tam chladnejšie ako vo vlaku.
Ďalší problém bola úplne ,,jednoduchá" mestská hromadná doprava. Najprv sme si prečítali cestvný poriadok prevej zástavky. Potom podobne pokračovali k druhej, tretej až k piatej aby sme zistili, že priamo do Rače na Peknú cestu nič nejde.
Drobná tetuša uväznená v červenom novinovom stánku nám láskavo na drobný kus papiera hlaholikou napísala odkiaľa kam a kde treba prestúpiť. Teta, tentokrát tá moja, nervózne stepovala ale aspoň brala tú ťažkú tašku kde sme si natrepali slušňácke veci do divadla. Na Raču sme sa dostali. Dokonca aj na Peknú cestu. Šťastne sme skončili u môjho uja a tety.
Rozprúdenie dňa nastalo niekedy o siedmej. Akurát sme sa chystali. Obliekali. Vybrala som z tažky obľúbené zelené sako. Na chrbte malo fľaky od voňavky a drobné hnedé škvrny od make-upu. Na chvíľu som sa na fúriu zmenila ja a išla zabiť človeka čo to urobil. Jedený možný páchateľ teta.
Zabila to poznámkou : -Ale vonia, pekne ako ja.
Predýchalo sa. Potom som zistila, že som akosi zle pozrela čas keď púšťajú ľudí do hľadiska. Teta začala prezmenu nadávať na mňa a urýchlene sme pálili k električke. Vystúpili sme pri Astorke a k hradu doslova utekali. Najťažšie to bolo dokopca. Teta nadávala raz na schody, potom na mňa a potom zase na mňa lebo som zvolila zaujímavú trasu ktorá viedla do kopca a úplne mimo od hradu.
Nakoniec sme trafili. Pri hradnej bráne sa hromadil dav elegantných ľudí. My spotené ako prasce sme sa medzi tým davom natierali repelentom. Teda, to som robila len ja. Možno preto telo mojej tety vyzerá akosi červenšie a bodkavejšie.
Vošli sme dnu. Ako za trest stresu z rýchleho presunu som musela cvakať nápoje a jedlo a tak teta išla hľadať miesta. Po treťom gongu predstavenie začalo. Malo názov: Večer trojkráľový alebo čo len chcete... Nesklamalo to. Bolo to úžasné. Nový herci, dokonca jeden časký. Známi aj tý menej. Výbornú a asi najkomickejšiu úlohu mal Maštalír. Hral správcu. Nedalo sa na ňom prestať smiať. V divnej póze zo smiešnym hlasom v žltých kraťasoch, podkolienkach a podväzkoch sa ho nevidí bežne. Zaujímevé boli samozrejme aj ostatné postavy. Podfarbené modernou hudbou to muzikálový nádych čo mi prišlo dobré a inovatývne. Po skončení sme trielili na električku. Električka nešla. Nie tá naša. Dokým sme našli našli číslo čo nás odvedie späť na Peknú cestu električky prestali chodiť. Bolo niečo po pólnoci. Prešli sme pár kilometrov. Potom nás to prestalo byviť a teta svojim bystrím zrakom obkukala číslo z taxíka čo sa prehnal naokolo a zavolala nám ho. Dostali sme sa aj domou.
Toto by mal byť asi koniec zážitku. Shakespeare skončil. Ale nie. Na druhý deň sme sa okolo jednej vymotali do mesta. Náš ciel Mc Donald. Po tom ako sme si nekresťansky kúpili veľa jedla ktoré sme nevedeli zjesť sme sa usadili na najlepšie miesto k záchodom. My s tetou sme špecialisti na najhlúpejšiu zábavku. preto sa niet čo čudovať, že prvé čím sme si krátili čas bolo sledovanie ľudí ako chodia na WC cez platiace automaty. Nemci, Česi, Slováci, nikomu sa nechcelo platiť päťdesiat centov a tak každý vymýšľal ako sa čo najefektívnejšie prešuchnúť a vicikať. Ak by si prečítali návod do konca zistili by, že pri predložení účtenky sa ciká zadarmo. My sme na to prišli. Vošli sme dnu. Ja som vyšla prvá a umývala si ruky. Zrazu prišla akási žena. Vyzerala ako primadona, ručičky vytrčené pred seba ako aby nechytila nejakú infekciu, nohy mala prekrížené a pery neprirodzene červené.
-Pardón toto sú dámi?
Zjavne ju pomýlil môj mierne chlapčenský výzor. Aj keď mám kozy.
-Áno.
Po mojej odpovedi sa mierne začervenela ale aj tak sa pre istotu pozrela na postavičku na drverách. Pre istotu, či náhodou neklamem.
-Viete. Nevšimla som si to. Nejak to tu prerobili, je to nové.
Dodala celá červená zahanbene.
